Obsah
The oxidy kovov (taktiež známy ako zásadité oxidy) sú zlúčeniny, ktoré pochádzajú z kombinácie kovu a kyslíkas osobitosťou prepojenia pomocou odkazu s názvom iónový.
Spravidla majú charakteristiku toho, že sú pevné, a majú bod fúzia relatívne vysoké (presne to je pre ne typické, líši sa od nekovové oxidy ktoré majú oveľa nižší).
The oxidy kovov obyčajne sú kryštalický a aspoň mierne rozpustný vo vode. Oxidy kovov sú dobré vodičov teplo a elektrina, a preto sa na tieto účely bežne používajú.
Vo svojom zložení oxidy kovov sú binárne kombinácie kovu s kyslíkom, pričom druhý pôsobí s oxidačným číslom -2.Preto je potrebné vziať do úvahy valencie kovu, ktorý zasahuje do reakcie spolu s kyslíkom, mať predstavu o tom, koľko atómov prvku bude potrebné vymeniť za každý atóm kyslíka.
- Pozri tiež: Príklady oxidácie
Názvoslovie oxidov kovov
Oxidy tohto typu majú zvláštnosť, pokiaľ ide o ich nominálnu hodnotu, pretože nie je ľahké vymenovať každý z nich, pretože rovnaké látky majú niekedy odlišné oxidačné čísla. V prípade, že má prvok komplementárny s kyslíkom jediné oxidačné číslo, bude tradičným spôsobom jeho pomenovania „oxid (a zodpovedajúci prvok)“.
Ak má prvok dve oxidačné čísla, bude pomenovaný oxid (a zodpovedajúci prvok s koncovkou „medveď„Ak je použité oxidačné číslo nižšie a“ico„Keď je číslo väčšie). Nakoniec, ak má prvok viac ako dve oxidačné čísla (môže mať až štyri), je pozorovaný počet valencií a podľa toho sa pridá koncovka -ico, -oso, hypo-bear alebo per-ico. Toto je tradičné názvoslovie, existujú však alternatívy, ako sú základné čísla alebo atomicita.
Príklady zásaditých alebo kovových oxidov
- Oxid meďný (Cu2ALEBO). Tento oxid meďnatý je nerozpustný vo vode a organických rozpúšťadlách.
- Oxid meďnatý (CuO). Je to oxid meďnatý s najvyšším oxidačným číslom. Ako minerál je známy ako tenorit.
- Oxid kobaltnatý(CoO). Je to anorganický oxid uhoľnatý, ktorý má vo svojej kryštalickej forme olivovozelený alebo červenkastý vzhľad.
- Oxid Aurový (Au2ALEBO3). Je to najstabilnejší oxid zlata. Má červenohnedú farbu a je nerozpustný vo vode.
- Oxid titaničitý (Strýko2). Prirodzene sa nachádza v niektorých mineráloch, v guľovitom tvare. Je to lacné, bezpečné a bohaté.
- Oxid zinočnatý (ZnALEBO). Je to biela zlúčenina, známa tiež ako biela zlúčenina zinku. Je mierne rozpustný vo vode, ale veľmi dobre rozpustný v kyselinách.
- Oxid nikelnatý (Ani jedno2ALEBO3). Je to zlúčenina niklu (má vo svojom zložení 77% niklu). Je tiež známy ako čierny oxid nikelnatý.
- Oxid strieborný (Ag2ALEBO). Táto zlúčenina je jemný čierny alebo hnedý prášok, ktorý sa používa na prípravu ďalších zlúčenín striebra.
- Oxid ortuťnatý (HgO). Oxid ortutnatý je tiež zlúčenina, ktorá má oranžovú alebo červenú farbu a vyskytuje sa v tuhom stave pri izbovej teplote.
- Oxid chromitý (CrO). Je to anorganická zlúčenina chrómu a kyslíka.
- Oxid bárnatý (Lúč).
- Oxid chromitý (Cr2ALEBO3). Je to anorganická zlúčenina, ktorá sa používa ako pigment, chrómová zeleň.
- Slivková hrdza (PbO). Vďaka oranžovej farbe sa často používa v keramike a v chemickom priemysle.
- Oxid manganičitý.
- Oxid železnatý (Škaredé)
- Oxid železitý (Viera2ALEBO3)
- Oxid vápenatý (CaO)
- Oxid lítny (Li2ALEBO).
- Oxid cínatý (SnO).
- Oxid cínatý (SnO2).
Môžu vám slúžiť:
- Príklady oxidov
- Príklady zásaditých oxidov
- Príklady oxidov kyselín
- Príklady nekovových oxidov