Etopeia

Obsah

• Príklady z Etiópie

The etopeia Jedná sa o rétorickú figúru, ktorá sa skladá z popisu morálnych a psychologických vlastností človeka. Napríklad: Vždy sedel vzadu v triede. Bol tichý, plachý, ale oveľa inteligentnejší ako ostatní, aj keď si dal pozor, aby zostal nepovšimnutý. Niekoľkokrát sa zúčastnil hodiny a so svojím slabým hlasom, ktorý sa snažil zdvihnúť, povedal veci, ktoré nás všetkých opustili. Dalo by sa povedať, že bol kultivovaný, premyslený a nezabudnuteľný, rovnako ako kreatívny.

S odstupom času pribúdali ďalšie črty, ktoré umožňujú porozumenie postavy, ako je jej osobnosť, zvyky, viery, pocity, postoje a svetonázor.

Etopeia sa líši od prosopografie (opis fyzického vzhľadu postáv) a portrétu (literárne zariadenie, ktoré v popise postáv kombinuje vonkajšie a vnútorné znaky).

K Etiópčanovi zvyčajne dôjde, keď sa osobe dá hlas, aby sa vyjadril prostredníctvom svojich konkrétnych výrazov, rečového režimu a obraznosti. V tomto zmysle ide o to, aby sa postava nechala hovoriť sama, pomocou dialógu, monológu alebo vnútorného monológu.

Etopeia sa považuje za divadelný zdroj, pretože núti čitateľa vstúpiť do psychiky postavy a predstavuje psychický stupeň popisu.

• Pozri tiež: Rétorické postavy

Príklady z Etiópie

1. Ich rutiny boli také prísne, že ich susedia používali na nastavenie hodiniek. Bol to Kant, filozof, ktorý sa možno pre svoju chorľavú pleť držal dochvíľnosti a predvídateľnosti až do svojej smrti. Každý deň vstával o piatej ráno, od ôsmej do desiatej alebo od siedmej do deviatej, v závislosti od dňa, dával súkromné ​​hodiny. Bol milovníkom jedál po jedle, ktoré mohli trvať až tri hodiny, a neskôr, vždy v rovnakom čase, absolvoval prechádzku po svojom meste, z ktorého nikdy neodišiel, a potom sa venoval čítaniu a meditáciám. O 10 nábožensky išiel spať.
2. Jeho jediným bohom boli peniaze. Vždy pozorný na to, ako predať, aj to nepredajné, niekomu naivnému, na ktorého narazil na stanici, ktorého dokázal slovami a demonštráciami uchvátiť aj gombičkou. Pokiaľ išlo o predaj, preňho stálo všetko. Pravda nikdy nebola jeho severná. Preto ho prezývali sofista.
3. V jeho úsmeve bolo vidieť jeho smutnú minulosť. Napriek tomu bola odhodlaná nechať to tam, v minulosti. Vždy pripravený dať všetko pre ostatných. Aj to, čo som nemal. Takto žil svoj život a usiloval sa, aby sa bolesť, ktorou si prešiel, nepremietla do pomsty, zášti alebo zášti.
4. Tí, ktorí poznali môjho otca, vyzdvihujú jeho vášeň pre prácu, rodinu a priateľov. Povinnosť a zodpovednosť nikdy neobmedzovala jeho zmysel pre humor; nemal ani svrbenie, aby prejavil svoju náklonnosť pred ostatnými. Náboženstvo v ňom bolo vždy povinnosťou, nikdy nie odsúdením.
5. Práca nikdy nebola jeho vecou. Rutina, buď. Spal do ktorejkoľvek hodiny a kúpal sa náhodou. Aj napriek tomu ho všetci v susedstve milovali, vždy nám pomohol vymeniť malý klaksón na kohútikoch alebo vyhorené žiarovky. Tiež, keď nás videl, ako prichádzame naložení vecami, bol prvý, kto ponúkol pomoc. Bude nám to chýbať.
6. Bol to umelec, dokonca aj svojím spôsobom pohľadu. Pozorný na detaily našiel v každom rohu prácu. Každý zvuk pre neho mohol byť piesňou a každá veta fragmentom nejakej básne, ktorú nikto nenapísal. Jeho úsilie a odhodlanie je vidieť na každej z piesní, ktoré zanechal.
7. Môj sused Manuelito je zvláštna bytosť. Každé ráno o šiestej vezme na prechádzku toho groteskného psa, ktorého má. Hrá na bicie, alebo aspoň tak tvrdí. Takže od 9, kým nebudete vedieť, v akom čase, budova buráca kvôli jeho koníčku. Po večeroch celá budova páchne prípravou neznámych receptov, ktoré ho kedysi učila jeho stará mama. Napriek hluku, vôňam a štekaniu svojho šteniatka sa Manuelito stáva milovaným. Je vždy pripravený pomôcť iným.
8. Jeho manželka ho zjavne opustila. A odvtedy sa jej život rozpadol. Každý večer ho bolo vidno na susednej terase s fľašou najlacnejšieho vína a neumytým pohárom. Jeho pohľad vždy stratil.
9. Nikdy sa nedotkol mikrovlnky. Pomalý oheň a trpezlivosť boli pre ňu, moju babičku, kľúčom k akémukoľvek receptu. Vždy na nás čakala opretá o dvere, s obľúbenými jedlami už na stole, a s nepretržitým úsmevom nás pozorne sledovala, ako si každé sústo vychutnávame. Každú sobotu o 7 sme ju mali sprevádzať na omšu. Bola to jediná denná doba, kedy bola vážna a tichá. Zvyšok dňa hovoril nonstop a vždy, keď sa smial, všetko okolo sa triaslo. Rastliny boli ďalšou z jeho vášní. Starala sa o každé z nich, akoby išlo o jej deti: polievala ich, spievala im a hovorila s nimi, akoby ju počuli.
10. Slová nikdy neboli jeho vecou, ​​vždy mlčal: od času, keď prišiel do kancelárie v jeho vždy bezchybnom obleku, až kým nezazneli hodiny šieste, keď odišiel bez toho, aby vydal nejaký zvuk. Keď sa jeho čelo ligotalo od potu, kvôli obavám ho prebudili, že ho nejaké množstvo nezatvorí. Jeho ceruzky, s ktorými robil nekonečné výpočty, boli vždy zahryznuté. Teraz, keď je na dôchodku, vyčítame si, že sme o ňom nepočuli viac.
11. Jeho život pripomína na svojej neúnavnej chôdzi evanjelistu zdvorilosti, ktorého nesmierny pokles prozelytov videl šesť desaťročí, ako kŕmi davy ľudí, oslobodzuje otrokov kuchyne, predstavuje si vzdialenosti, fascinuje úrodami vášne a vonia tým zvláštnym ako jeho vlastný obchod so vzácnym. santalové drevo dobra a vynaliezavosti. (Guillermo Leon Valencia)
12. Pod ich pokojnými tvárami kvitnú príšerne červené kvety. Sú to kvety pestované mojou rukou, rukou matky. Dal som život, teraz ho aj beriem a žiadna mágia nemôže obnoviť ducha týchto nevinných. Už mi nikdy nebudú dávať drobné ruky okolo krku, ich smiech nikdy neprivedie hudbu sfér k mojim ušiam. To, že je pomsta sladká, je lož. (Medea, podľa Sofokla)
13. Ale beda! Trápi ma podobný osud ako môjho otca. Som dcérou Tantala, ktorá žila s božstvami, ale po hostine bola vylúčená z spoločnosti bohov, a keďže pochádzam z Tantala, potvrdzujem svoju rodu nešťastím. (Níobe, podľa Euripidesa)
14. Dcéra najslávnejšieho občana, Metellus Scipio, manželka Pompeya, princa obrovskej moci, matka toho najcennejšieho z detí, som otrasená vo všetkých smeroch takou hromadou pohrôm, že ich dokážem prevziať v hlave alebo v tichu svojho života. myšlienky, nemám slová ani frázy, pomocou ktorých by som ich vyjadril. (Cornelia, podľa Plutarca)
15. Don Gumersindo [...] bol prívetivý [...] užitočný. Súcitný [...] a vyšiel mu v ústrety, aby potešil a bol užitočný pre všetkých, aj keď to stálo prácu, nespavosť, únavu, pokiaľ ho to nestálo skutočný [...] Šťastný a priateľ vtipov a výsmechu [...] a radoval sa im z vybavenosť jeho liečením [...] a jeho diskrétna, aj keď málo povahová konverzácia (In Pepita Jimenez Juan Valera)

Postupujte podľa:

• Popis
• Topografický popis